Zbrane a výstroj rímskych legionárov a príslušníkov pomocných jednotiek sa od seba veľmi neodlišovali. Vojaci si ich museli kúpiť a zaobstarať sami. K ochrane hlavy a tela im slúžila kovová helma (cassis, galea), pancier (lorica) a okovaný drevený štít (scutum), potiahnutý kožou. V 1. stor. po Kr. nosili legionári a vojaci peších pomocných oddielov pancier z pohyblivo spojených, prekrývajúcich sa železných pásov (lorica segmentata). Neskôr ho nahradil krúžkový (lorica hamata) alebo šupinový pancier (lorica squamata), aký nosili prevažne jazdci. Ťažší legionársky štít mal obdĺžnikový zaklenutý tvar, vojaci pomocných jednotiek mali ľahšie štíty oválneho, kruhového alebo šesťuholníkového tvaru. Útočnou zbraňou legionárov bola ťažká vrhacia kopija (pilum). V boji zblízka im na bodanie i sekanie slúžil krátky meč (gladius) a dýka (pugio). Jazdci boli vyzbrojení ľahkými oštepmi (iaculus, hasta) alebo ťažšími bodnými kopijami (contus) a dlhým dvojsečným mečom (spatha), ktorý neskôr prevzali aj legionári a pešie pomocné vojská. K oddielom so  špeciálnou výzbrojou patrili napr. lukostrelci (sagittarii) a prakovníci (funditores). V útoku i k obrane sa používali aj stroje na vrhanie striel (ballista, catapulta) a kameňov (onager).

Odev vojakov bol jednoduchý, ale účelný. Na tele nosili kratšiu tuniku a nohavice siahajúce po kolená (feminalia), pred chladom a v nečase sa halili do plášťov rôzneho strihu a veľkosti (paludamentum, sagum, paenula). Dôležitou súčasťou odevu bol vojenský opasok (cingulum militare), na ktorom nosili zavesený krátky meč a dýku alebo nôž. Dlhý meč, aký používali jazdci, a neskôr i pešiaci, sa nosil upevnený na závesnom remeni (balteus) cez rameno. Ako obuv im slúžili pevné šnurovacie kožené sandále (caligae), okuté železnými klincami.

Budovanie severopanónskeho limitu

Rímska armáda

Rímske vojsko, jeho úlohy a význam

Markomanské vojny - konfrontácia na Dunaji

Obdobia rozkvetu a úpadku

Posledné vzopätie a pád rímskej moci